www.miniopterus.sk   

Príčiny ohrozenia žiab

Priama likvidácia biotopov

V dôsledku hospodárskej činnosti človeka dochádza v krajine k mnohým zmenám, ktoré sa týkajú aj vodných biotopov. Hlavnými príčinami úbytku týchto miest sú regulácie vodných tokov, zmeny vodného režimu, odvodňovanie pozemkov, vysúšanie a zasypávanie mokradí, výstavba sídlisk, cestných komunikácií a ďalšie.

Naše obojživelníky sú svojím spôsobom rozmnožovania priamo viazané na mokradné biotopy. Preto práve likvidácia takýchto biotopov je najzávažnejšou príčinou ich ohrozenia. Niektoré druhy ich využívajú len ako liahniská v čase rozmnožovania, pre iné druhy (napr. skupina vodných skokanov) sú to miesta celoročného výskytu. Dôležitú úlohu zohrávajú aj zimoviská, na ktorých často spoločne zimujú desiatky jedincov jedného druhu.

Väčšina druhov obojživelníkov má veľmi dobre vyvinutú pamäť a schopnosť orientácie. Dospelé jedince často vyhľadávajú práve vodnú plochu, kde sa samé metamorfovali. Pri likvidácii takejto vodnej plochy môže následne dôjsť k vyhynutiu miestnej populácie daného druhu. Takouto "vernosťou k biotopu" je typická napr. ropucha obyčajná.

Okrem úplnej likvidácie biotopov dochádza často aj k znečisteniu vodných plôch rôznymi chemickými látkami, čo môže mať za následok úhyn žubrienok, príp. úplné vyhynutie druhov citlivejších na kvalitu vody a jej chemické znečistenie. Znečistenie býva najčastejšie spôsobované intenzifikáciou a chemizáciou v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve, prehnojovaním rybníkov, eutrofizáciou vôd (proces zvyšovania obsahu živín) a pod.


Cestná doprava

Cestná komunikácia sa stáva pre mnohé živočíchy neprekonateľnou prekážkou a často tu dochádza k ich úhynu. V Českej republike napr. zistili na vozovke úhyn 12 druhov obojživelníkov, z celkového počtu 18 druhov, ktoré sa v ČR vyskytujú. Na väčšine lokalít zaznamenali úhyn ropuchy obyčajnej a pomerne hojne bol zastúpený aj skokan hnedý. Pre oba druhy sú typické masové jarné migrácie do miest rozmnožovania. Skokany majú oproti ropuchám určitú výhodu v tom, že sú pohyblivejšie a sú schopné dostať sa niekoľkými skokmi cez cestu, zatiaľ čo ropuchy prechádzajú cez cestu pomerne pomaly, a teda aj nebezpečenstvo, že ich usmrtí prechádzajúce auto je výrazne väčšie. Takto môže na mnohých miestach dochádzať k výraznému znižovaniu počtu jedincov v populácii daného druhu. Pokiaľ straty na vozovke neprekročia 25 %, je populácia schopná sa s takýmto úbytkom vyrovnať. Pokiaľ sú straty väčšie, je potrebné zabezpečiť ochranu danej populácie.

Okrem úhynu dospelých jedincov v čase jarných migrácií dochádza veľmi často aj k úhynu mladých, čerstvo metamorfovaných jedincov, ktoré masovo opúšťajú vodné nádrže. Na jednej lokalite vo Švajčiarsku zistili, že len 1-3 % malých ropúch úspešne prekoná cestnú komunikáciu. Na iných lokalitách boli výsledky obdobného výskumu o niečo priaznivejšie, ale aj tak je množstvo mladých jedincov uhynutých na cestách značné.

Cieľom akcie "Na pomoc ropuchám pri jarných migráciách" skrátene akcia "Bufo", ktorú v roku 1985 začala pripravovať Herpetologická skupina ÚV SZOPK, bolo práve zmapovanie miest každoročného úhynu ropuchy obyčajnej, príp. aj iných druhov obojživelníkov na vozovkách.

Išlo o celoslovenskú aktivitu, pričom každý okres mal svojho lokálneho koordinátora. Podobné mapovania sa uskutočnili aj na území Českej republiky, Rakúska a určite aj v ďalších európskych štátoch. Následne po zistení miest najmasovejších úhynov sa na mnohých miestach začali organizovať konkrétne záchranné akcie.


Pasce

Určité množstvo obojživelníkov zahynie aj v rôznych priehlbniach, ako sú napr. kanály, odtokové šachty, nádrže s príliš strmými brehmi a pod. Počas hľadania potravy alebo počas migrácií, môžu obojživelníky, ale aj plazy či drobné druhy cicavcov a bezstavovcov, do takýchto "pascí" popadať. Ak z nich nie sú schopné vyliezť, stávajú sa pre ne osudné. Pokiaľ ide o jamy menších rozmerov je najlepším riešením ich zakrytie, aby sa do nich vôbec nedostali. Ak nie je na dne "pasce" voda, môžeme poukladať na dno kamene a drevá tak, aby sa po nich mohli jednotlivé živočíchy dostať na slobodu. Ak ide o väčšie nádrže s vodou (napr. protipožiarne), je potrebné aspoň na 2 miestach upraviť sklon brehov tak, aby bol menší ako 45°, čo umožní obojživelníkom bezpečný odchod z vody. Úpravu sklonu brehu riešime umiestnením drevených dosiek, príp. trvalým vybudovaním šikmej plochy z betónu.


Priame usmrcovanie žiab

K priamemu zabíjaniu dospelých žiab príp. žubrienok dochádza predovšetkým v blízkosti ľudských sídel, kde hlavne deti často zabíjajú žaby, ale aj iné živočíchy len tak pre zábavu.

So žabami bolo spätých v minulosti aj množstvo povier. Niektorí ľudia verili, že vysušená ropucha zavesená na dverách chlieva ochráni dobytok pred rôznymi chorobami. Prach zo spálených ropúch a inak "upravené" ropuchy boli používané ako liek na rôzne choroby. Žiaľ s mnohými absurdnými predstavami sa stretávame dodnes. Ropuchy vraj požierajú jahody, otravujú dobytku trávu alebo domácemu vodnému vtáctvu vodu. V každom prípade sú žaby pre mnohých ľudí symbolom niečoho odpudzujúceho.

Jed niektorých obojživelníkov môže vyvolať pálenie na sliznici, ale nemôže nikoho otráviť, či dokonca usmrtiť. Naopak sa zistilo, že tieto jedy sa dajú využiť na prípravu liekov.

V niektorých štátoch dochádza k priamemu usmrcovaniu žiab aj z dôvodu ich konzumácie. Ďalším dôvodom je odchyt na výskumné účely.


Prirodzené faktory

Prirodzené faktory vytvárajú také príčiny ohrozenia obojživelníkov, ktoré nie sú spôsobené priamo činnosťou človeka. Sú to napr. náhle zmeny poveternostných podmienok, ako sú prudké jarné mrazy, v čase, keď už obojživelníky opustili svoje zimoviská. Tieto faktory môžu spôsobiť určité výkyvy v populáciách, ale čím sú populácie stabilnejšie, tým lepšie odolávajú takýmto nepriaznivým podmienkam.

Prirodzeným vývojom rastlinných spoločenstiev na určitej lokalite môže dôjsť aj k postupnému zarasteniu liahniska vegetáciou. Často však v dôsledku činnosti vodného toku dochádza súčasne k prirodzenej tvorbe iného nového miesta vhodného na rozmnožovanie obojživelníkov.

Prirodzení nepriatelia jednotlivých druhov by za normálnych okolností nemali výrazne ohroziť populácie obojživelníkov. Iná je však situácia v menších nádržiach, príp. na lokalitách s výrazným vplyvom človeka (napr. chovné rybníky). Tu môže dochádzať k výrazným úbytkom nielen dospelých jedincov, ale najmä vajíčok a žubrienok.

Logo Miniopterus